De červeň y el sufijo -ý.[1]
Flexión de červený
Singular
|
|
Masculino animado
|
Masculino inanimado
|
Femenino
|
Neutro
|
Nominativo
|
červený
|
červená
|
červené
|
Genitivo
|
červeného
|
červené
|
červeného
|
Dativo
|
červenému
|
červené
|
červenému
|
Acusativo
|
červeného
|
červený
|
červenou
|
červené
|
Vocativo
|
červený
|
červená
|
červené
|
Locativo
|
červeném
|
červené
|
červeném
|
Instrumental
|
červeným
|
červenou
|
červeným
|
Plural
|
|
Masculino animado
|
Masculino inanimado
|
Femenino
|
Neutro
|
Nominativo
|
červení
|
červené
|
červená
|
Genitivo
|
červených
|
Dativo
|
červeným
|
Acusativo
|
červené
|
červená
|
Vocativo
|
červení
|
červené
|
červená
|
Locativo
|
červených
|
Instrumental
|
červenými
|
- 1 Colores
- Rojo.
De červeň y el sufijo -ý.
Flexión de červený
Singular
|
|
Masculino animado
|
Masculino inanimado
|
Femenino
|
Neutro
|
Nominativo
|
červený
|
červená
|
červené
|
Genitivo
|
červeného
|
červenej
|
červeného
|
Dativo
|
červenému
|
červenej
|
červenému
|
Acusativo
|
červeného
|
červený
|
červenú
|
červené
|
Locativo
|
červenom
|
červenej
|
červenom
|
Instrumental
|
červeným
|
červenou
|
červeným
|
Plural
|
|
Masculino animado
|
Masculino inanimado
|
Femenino
|
Neutro
|
Nominativo
|
červení
|
červené
|
Genitivo
|
červených
|
Dativo
|
červeným
|
Acusativo
|
červených
|
červené
|
Locativo
|
červených
|
Instrumental
|
červenými
|
- 1 Colores
- Rojo.
- ↑ Jiří Rejzek. «červený» en Český etymologický slovník. Página 115. Editorial: LEDA. 2.ª ed, Voznice, 2012.